Nick: Tricia
Fc: Astrid
Věk: 22 let
Rasa: Čarodějnice
Národnost: Skotka
Zaměstnání: Tatérka
I don't care if Monday's blue. Tuesday's grey and Wednesday too. Thursday I don't care about you. It's Friday i'm in love.
PŘIROZENÉ SCHOPNOSTI:
znalost bylinek, odolnost vůči nátlaku, znalost zaklínadel a kleteb, příprava lektvarů, čtení starých textů.
SCHOPNOSTI NAVÍC:
aerokineze, telepatie
Vzhľad Alvinin je pomerne zaujímavý a nepochybne si ju hneď všimnete či už kvôli jej modrým vlasom, alebo štýlu obliekania, ale o tom neskôr. Štíhla postava v tvare skoro presýpacích hodín s výškou 170 cm jej tiež nepridáva na anonymite. V oblasti hrudníka je na tom o kúsok horšie ako v oblasti bokov ale aj tak je najviac hrdá na svoju prdelku, ktorú si vytrénovala pravidelným behaním a občasným trávením času v posilke. Telo je pokrýva niekoľko tetovaní, ktoré si nechala počas života vytetovať, či už pri profesionáloch alebo sama. Čo sa týka jaziev na stehne sa jej tiahne jedna menšia, ale to je asi tak všetko.
Jej tvári dominujú uhrančivé uličnícke sivé oči poväčšine zvýraznené čiernou linkou na oči a čiernou špirálou. Alabastrová pleť s tenkým malinkým nosíkom a červenými perami nie je o nič menej výraznejšia. Dalo by sa povedať, že používa pomerne veľa líčidiel ale jej nutnosťou sú len maskara, linka na oči a nejaký ten červený rúž. Tvár jej lemujú už od narodenia poväčšine rovné modré vlasy a tie sú odjakživa dôkazom, že nemohla byť normálne decko. Vlasy sú taký chameleón občas rovné občas vlnité podľa toho ako sa vyspí. Keď sa usmeje odhalí malú medzierku medzi prednými zubami.
Štýl obliekania by sa dal popísať jedným slovom a to alternatívny. Dominuje mu čierna farba, čipkované a latexové materiály, korzety, obojkové náhrdelníky a hlavne rôzne druhy šatičiek. Väčšinou nosí obuté Martensky alebo rôzne druhy bagandží či už na hrubom opätku alebo bez.
Alvina pôsobí ako tichá žienka a ono je to v podstate aj pravda. Bojí sa neznámych vecí ale tie ju v rovnakej miere aj priťahujú. Poväčšine sa tvári šťastne s úsmevom na tvári aj napriek tomu, že to v živote nemala ľahké, ale občas nastanú momenty kedy sa musí zastaviť a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchnuť a potlačiť slzy, ktoré sa derú na povrch. Sem tam utrúsi nejakú sarkastickú alebo ironickú poznámku. Je až priveľmi empatická a súcití so svojim okolím preto nebýva také zložité omotať si ju okolo prstu. Patrí medzi komunikatívnych ľudí, teda ak sa jej chce. Záleží na tom, aký človek vedľa nej je, alebo akú má práve náladu. V niektorých chvíľach dokáže odpovedať iba jednoslovne, inokedy jednoduchú odpoveď rozvinie do niekoľkých viet. Napriek tomu sa stráni ľudí a rozpráva len keď má pocit, že treba alebo ju niekto osloví ako prvý. Z času na čas máva depresívne stavy kedy je najradšej zahrabaná v svojej posteli ako taká kukla a len pozerá do priestoru a rozmýšľa nad tým prečo je vlastne ešte na tomto svete. Rada číta fantastické príbehy plné lásky, prekážok, víťazstiev dobra a krásnych koncov. Rovnako vo voľnom čase hrá na gitare. Ľudia ju ľahko rozhodia a zrania takže v tomto ohľade je trochu labilná. Stále však verí v dobro. A verí v niečo, v čo už ostatní stratili vieru, je to azda zlé? Podľa jej názoru nie. A hoci sa tvári ako rojko, vnútri pociťuje nekončiacu prázdnotu. V celkovej podstate je to taký divnotvor a aby toho nebolo dosť je aj asexuál ale nie úplne taký aká je zaužívaná predstava. Keď už sa s niekým zblíži zbožňuje dlhé objatie a rovnako dlhé bozkávanie ale čo sa týka sexuálneho styku tak je to pre ňu jedno veľké bleh.
Keď bola ešte bábätko ocitla sa v košíku pred dverami katolíckeho sirotinca v Edinburghu, ktorý viedli mníšky. V košíku sa okrem nej nachádzal aj list od jej matky pre budúcich rodičov. Bolo to malé bábo s chuchvalcom modrých vláskov na hlave a mníškam v tom okamihu prišlo ako satanovo dieťa. Z toho dôvodu to nemala ľahké a všetky decká sa jej stránili až kým si ju v jej dvoch rokoch neadoptovala jedna rodinka.
Nebola to však taká obyčajná rodinka ale rodinka metalistov. Jej adoptívna matka Cheryl hrala v kapele takže skoro vôbec nebola doma a jej otec Steven mal tetovacie štúdio, nad ktorým bol útulný malý bytík. Celý život nemala veľa kamarátov ale nikdy jej to veľmi veľa nevadilo a mala svoje dve gitary jednu akustickú a jednu elektrickú, na ktorých si vybíjala svoju hyperaktivitu.
Ako každí človek v jej veku čo znamená niečo okolo sedemnástky alebo osemnástky sa vybrala do malej krčmičky na nejakí ten menší nelegálny drinčík. Samozrejme nikdy nebola typ človeka, ktorý by to s alkoholom preháňal a tak sa po nejakom čase rozhodla, že sa vyberie pomaly domov. Cestu si skrátila cez jeden lesopark, keď v tom pocítila zvláštny príval energie. Ťahalo ju to takmer do stredu lesíka no v tom ju jej inštinkty zastavili. Videla skupinku ľudí ako stoja v kruhu osvietení mesačným svitom splnu a odriekajú zvláštne verše. Normálny človek by ich slovám nerozumel ale ona áno. Vystrašená sa otočila a ponáhľala sa domov. V tú noc sa stále prevaľovala v posteli a rozmýšľala kto vlastne je. Bolo jej jasné, že to musí zistiť. Našťastie o niekoľko dní na to jej adoptívna matka odlietala na turné po Amerike a Alvina sa rozhodla, že pôjde s ňou prečistiť si myšlienky. Napriek niekoľkým zábavným týždňom nemohla dostať z hlavy tú nočnú udalosť tak sa tesne pred odchodom naspäť do Škótska rozhodla, že ostane v Los Angeles. Tam žila niekoľko rokov a popri práci si zháňala informácie o svojich predkoch. Po skoro štyroch rokoch sa jej podarilo dopátrať k menám jej rodičov a celkovému rodokmeňu, ktorý siaha až do Salemu. Už jej bolo viac než jasné, že je čarodejnica, ale po jej rodine ani stopy. Rozhodla sa teda presťahovať do mestečka zvaného Shadow Hills a pokračovať v pátraní po skutočnej rodine.