Nick: Adele
Fc: Christian Yu
Věk: 28
Rasa: Kitsune
Národnost: Australan
Zaměstnání: Tatér, noční prodejce v potravinách
No reason to stay is a good reason to go
PŘIROZENÉ SCHOPNOSTI:
elektrokineze, regenerace, přeměna v lišku.
SCHOPNOSTI NAVÍC:
léčení, rychlost
Jeho postava je veľmi mocná a dobre tvarovaná, a aj keď najmä na fotkách pôsobí ako dvojmetrový muž, meria len niečo málo cez 180 centimetrov. Celé telo mu pokrývajú svaly, jeho ruky sú mocné a má silný chrbát, za to však nepôsobí tak, že cvičenie je jeho jediný zdroj života. Jeho tvár je skoro dokonalá až na pár drobných jaziev, ktoré sa mu nepodarilo dobre zahojiť, zdobia mu najmä krk a okolie sánky. V tvári vyzerá aspoň o päť rokov mladší no za to môžu skôr jeho ázijské korene. Oči má skoro čierne rovnako ako vlasy, ktoré zvykne nosiť v malom drdole, zospodu ich má nakrátko vystrihané no väčšinou sa o ne nejak príliš nestará. Má piercing v nosnej dierke a dávnejšie nosil aj septum. V ušiach má tiež dierky, ktoré má niekedy ovešané kovom. Tetovania mu začínajú niekde u prstov pravej ruky a končia na hrudi, no to neznamená, že všade po tele nemá ešte menšie a nenápadnejšie kúsky. Nie je veľmi na to „tetovanie pre teba má niečo znamenať“ a väčšinu z nich má len preto, lebo sa mu páčil motív alebo ho potetoval niekto známy. Na muža má pomerne úzky pás a každou ženou závideniahodný zadok, no za to široké ramená. K jeho najvýraznejšiemu rysu patrí veľká jazva, ktorá sa tiahne od jeho kolena po pás a pripomína skôr znamienko, keďže len spôsobuje to, že je jeho koža na tom mieste ružovo zafarbená.
Dalo by sa od neho čakať, že to je ten váš typický chuligán, ktorý nemôže chýbať v každom dobrom americkom stredoškolskom filme a každému vrazí len čo sa na neho škaredo pozrie. Tento popis by aj sedel, no skôr na čas, keď miesto práce navštevoval školské lavice a viac než vyžiť ho zaujímali dievčatá. Hovorí sa totiž, že sa ľudia menia a on jednoducho nie je výnimka.
Treba začať od toho, čo je na ňom asi najzaujímavejšie a to je to, aký nezaujímavý vlastne je. Dobre, takto sa to povedať nedá. Je veľmi zaujímavý, no skôr veľmi nejaví záujem a už vôbec sa jeho záujem neukáže, ak mu nedáte dôvod. On si nechce veľmi zaťažovať novými tvárami a novými zlosťami v živote, preto dokiaľ ho k tomu nevyprovokujete, asi na vás ani neprehovorí. Je veľmi pokojný a svojou povahou môže pripomínať slová „ticho pred búrkou“. Naučil sa v sebe dusiť svoje pocity, nech už sú akékoľvek no raz mu to proste dôjde a vtedy vybuchne. Je jedno či z neho začne sršať radosť, zvedavosť, láska alebo hnev, vždy to je veľmi neočakávané a chvíľu mu trvá, než si uvedomí, čo presne cíti – to bude asi tým, že svoje vnútro nechce veľmi otvárať cudzím očiam.
Teraz sa teda dostaneme k časti, kedy dajme tomu, že sa vám podarí pozrieť sa kto presne tento dajme tomu mladý sympatický muž, je. Napokon sa na prvý pohľad môže zdať ako riadny suchár ale tomu tak vážne nie je. Keď už k nemu dostanete kľúčik, neoľutujete. Je veľmi verný a usmevavý, naviac miluje deti, a čo viac si od muža želať? Má obrovskú zásobu humoru a to je jedno akého, či ste skôr ten typ, ktorý sa smeje na trápnych vtipoch alebo nepohŕdate čiernym humorom.
Napokon presne on je ten človek, ktorý nemá rád na ľuďoch vlastnosti, aké má on a na to je dobrým príkladom zvedavosť. Nenávidí, keď niekto príliš vyzvedá a snaží sa každú cenu vymýšľať absurdné otázky, bohvie aký má na to dôvod. Ak za ním prídete s takou, asi vás pošle kade ľahšie rýchlejšie, než sa stihnete spamätať.
Je vodcovský typ a čo nenávidí asi najviac je to, keď sa ho niekto tejto vlastnosti snaží zbaviť alebo sa snaží zatieniť jeho existenciu. To nie je dobrý nápad a keď to spravíte, asi sa vám ani najskôr nebude zdať, akú nenávisť ku vám Christian cíti. Je dobrý herec a dokáže svoje tváre meniť tak, akoby mal masiek plné vrecko.
Nikdy nebol veľmi majetnícky, pretože toho nikdy nemal veľa a je skôr ako dobrá víla z rozprávok. Aj keď nikdy nemal veľmi z čoho, vždy sa podelil a bol v podstate obetavý. Možno to je tým, že je z veriacej rodiny alebo sa chce skôr vykúpiť zo zla a z hriechov, ktoré páchal, keď ešte nevedel akú hodnotu má ľudská duša, no dať z posledného a pomôcť v núdzi je jeho príjemná vlastnosť, ktorá mu robí akýsi pokoj na duši.
Christian je veľmi otvorený novým možnostiam a je to ten typ, ktorého každú chvíľu baví niečo iné. Nikdy by však nezačal opovrhovať jeho zamestnaním (tým sa myslí tetovanie), jeho láskou k motorkám, adrenalínu a hudbe, a čo si budeme hovoriť, jeho láskou k ženám. Nie je tým nejak známy no stačí mu, že o tom vie sám. Veľmi rád sa otočí po peknej žene a nie je žiadna novinka, že ak mu má čo opačné pohlavie ukázať, presne vie, čo povedať. A tiež u neho majú ženy iné výhody – asi nikdy by nenechal také nežné stvorenie čakať, než sa im podarí naviazať dobrý kontakt. Odrazu je veľmi výrečný a vie za ktoré nitky ťahať ak si chce svoju drahú pretiahnuť na druhý breh. To však neznamená, že je to ten typ, ktorý sa s niekým vyspí a potom sú spolu v takom kontakte, že len ak to chcú zopakovať. Na toto má až príliš veľkú slabosť a k dámam sa správa s úctou – bravo, je to ten váš správny gentleman, ktorý vám podrží dvere a odsunie stoličku.
Každopádne aby sme sa nepozerali len na to, že je to usmiate klbko plné úsmevov a dobrých vlastností, treba spomenúť aj niečo nepekné. Tak na začiatok, nie je dobrý žiak, má malú pamäť a veľmi často stráca pojem o tom, čo presne chcel povedať alebo urobiť. Tiež má zlú pamäť na mená a na názvy, preto sa na neho nemôžte hnevať, ak sa vás po dobe spýta, ako sa vlastne voláte. Tiež si ho netreba mýliť s niekým, kto je maličký a slabučký len preto, že je kôpka šťastia. Toto sa môže totiž zmeniť asi tak, ako keď vypnete svetlo – v stotine sekundy. Stačí ho riadne vyprovokovať alebo ublížiť niekomu, komu sľúbil ochranu. Vie sa biť, vie to veľmi dobre a veľmi rád to ukazuje takým, ktorí si o to doslova žiadajú. Je to ako zahrávať sa s ohňom, nad ktorým stratíte kontrolu a ste si toho vedomí. Keď je v záchvate hnevu, nepozerá sa na okolnosti, neovláda svoj hlas a svoje telo. Asi tak veľmi je zapálený pre výhru, že bojuje do posledných síl. Je veľmi aktívny a niekedy sa môže zdať, že to s tréningom až príliš preháňa no je to pre neho niečo, pri čom si môže vyčistiť hlavu – beh, box, dokonca aj tanec.
Nepriznáva sa k tomu, no má strach z hlodavcov ako sú potkany a myši, nenávidí pavúky no naopak miluje hady, psi a mačky – to bude tým, že k nim má tak blízko. Vlastní asi dvojročnú sučku menom Lori, ktorú niekto nechal v krabici za obchodom, v ktorom pracuje a ťažko povedať, či bude niekedy schopný dať niekomu viac lásky ako tomu zvieraťu. Je fajčiar.
Narodil sa v Austrálii – áno, v Austrálii – no jeho rodičia sú obaja Kórejci a preto sa môže zdať, že vás o svojom pôvode klame. Je to však doteraz veľmi jednoduché a to preto, lebo vždy vedel z jazyku jeho rodičov viac než z angličtiny. Detstvo mal pokojné a dá sa povedať, že príjemné a harmonické vo veľkej rodine plnej bratrancov a sesterníc v rovnakom veku ako je on, mal dvoch súrodencov a jeho otcovi sa darilo s biznisom. Neboli bohatí, no mali veľký dom na kraji slnečného Sydney, kde vládol pokoj plný pomerne lesnatého prostredia, kde sa im ako deťom veľmi páčilo.
Napokon to bolo ešte príjemnejšie o to, že vyrastal v pomerne prirodzenom prostredí svojho druhého ja – líšky. Vedel o tej malej duši už čo bol dieťa, možno preto, lebo to tušil ale skôr to bolo tým, že mu to rodičia povedali. Rasu zdedil po oboch rodičoch no ako jediný, jeho dvaja súrodenci sú len obyčajní ľudia, ktorí, povedzme si na rovinu, mu ako malému veľmi závideli, akoby si to mohli vydupať ako hračku. Avšak nich to rýchlo prešlo keď si všimli, aké problémy s tým častokrát sú a sami sledovali malého Chrisa, ako sa snažil nad týmto „druhým telom“ zvíťaziť a získať jeho kontrolu. Síce sa nikdy dobre neučil, no povedzme, že rýchlo zosilnel a ako násť-ročný vyhral tento boj.
Každá nedeľa začínala kostolom a končila veľkou večerou. A potom ako blesk z číreho neba odrazu tento sen zmizol. Hlava ich rodiny, človek, ktorý ich živil dostal náhly infarkt. Nutnosť odsťahovať sa na druhú stranu mesta do lacného bytu v industriálnej zóne sa už nedala odkladať. Ich mama začala pracovať v lodeniciach a deti okamžite stratili tú krásnu slobodu, na ktorú si toľko zvykli, keď ich obklopovali stromy a nie prach, a dym.
Toto bolo trocha ťažšie obdobie. A či už to bolo tým, že ako tínedžer niekoľkokrát utekal pred smrťou alebo tým, že jeho brata zabila svorka vlkolakov, to už asi nikto nezistí. No vtedy v ňom jednoducho horal taký strach a hnev, že bol schopný brániť sa všetkým, čo mu to dovolilo. Presne vtedy to bol ten typický chuligán, ktorý utekal z domu a kašlal na školu čím to robil svojej rodine ešte ťažšie. Mal na to pádny dôvod. Nebol to ten silný jedinec, len sa tak tváril a v škole bol obeťou šikany, ktorej vážne nemal chuť sa zúčastňovať. Vyzerať inak je niekedy proste zlá vec, ktorú najmä deti dobre nechápu – iné = zlé. Preto pre neho platilo, že musí utiecť aby si zachránil vlastný chvost. V tomto období vznikli jeho jazvy, väčšina z nich po vreckových nožíkoch alebo tá hrozivá, po stretnutí s vlkolakom. Bolo toho veľa a z neho sa pomaly stával unavený človek, ktorý robil zle, aby zabudol na všetko zlé.
Napokon to bola žiadosť jeho maminy, aby odtiaľ ušiel. Alebo to bol skôr rozkaz. Práve keď sa stihli opäť postaviť na nohy a oslavovali, že sa jeho bratovi narodil syn, dostal do ruky peniaze a kufor. Nebolo to presne vyhodenie z domu aj keď je pravda, že ho musela mať matka už dosť, bola to skôr jej žiadosť, aby skúsil život odznova. Mal vtedy čerstvých dvadsať-jeden a všetko čo vedel bolo piť a fajčiť. Toto bola pre neho výzva a netreba ani hovoriť, že svojimi námietkami dokázal len to, že mu mama zabuchla dvere pred nosom so slovami, aby sa vzchopil a našiel si prácu. A tak ani netreba hovoriť o tom, že ho táto skúsenosť celkom poznamenala. Neotáčať sa a sadnúť na lietadlo, usadiť sa, nájsť si prácu – toto mu vtedy behalo po hlave.
A tak nejak sa ocitol v meste, kde asi nie je jediný, ktorý uteká pred vlastným životom. Sám so psom v malom byte nad štúdiom a s ľahkými vreckami, no predsa len šťastný a celkom nový. Ktovie, ako dlho mu to vydrží.