Nick: Kata
Fc: Karliene Reynolds
Věk: 118 let
Rasa: Démon křižovatek
Národnost: Polka
Zaměstnání: Doktorka na onkologii
Hádzať perly sviniam
PŘIROZENÉ SCHOPNOSTI:
velká síla, posednutí lidského těla, kontrola nad pekelnými psy, teleportace, plnění jednoho přání, navštěvování snů
SCHOPNOSTI NAVÍC:
chronokineze, biokineze, atmokineze
Vlasy Katarzyny sú pomerne dlhý a udržiavaný vodopád, najčastejšie farby medi, no na jej hlave môžete mať možnosť vidieť aj rôzne odtiene čiernej, či hnedej. Nedalo by sa povedať, že si na vzhľade zakladá, ale ani to, že by jej na tom, ako vyzerá nezáležalo, preto na jej tuctovej postave môžete vidieť čokoľvek. Oblečie si na seba ako šaty, tak aj džínsy a tričko. Niekedy má náladu na kvietky, inokedy na kocky a niekedy je to len to, čo prvé chytí do ruky. Avšak do práce vždy chodí tak, aby nevyzerala ako šupáčka z dediny, ale ako dôveryhodná doktorka. Avšak nemá zmysel pre detail a vkus, preto sa môže stať, že ak jedno ráno vstane opačnou nohou, namiesto lodičiek bude mať ku kostýmu tenisky s mimozemštanovými ponožkami. Rovnako sa môže stať, že z ničoho nič bude mať na krku perlový náhrdelník z čias našich babičiek. Je to jej pripomienka na to, odkiaľ je, na to, čím je a na to, kým je. Ten náhrdelník ja najlepším vtipom, aký kedy videla a to je jeho jediná hodnota. Na zápästí má vytetované drobné číslo 5549, vďaka ktorému sa k ľuďom správa, na démona, pomerne milo. Očami farby zamračenej oblohy Vám však do duše nikdy neuvidí, hoci o modrých očiach sa zvykne hovoriť presný opak. Tie jej sa ani takmer nikdy nesmejú, hoci na perách má úsmev, oči zostávajú chladné.
Keby ste pre zadumanosť chceli pomenovanie, niekto by Vám mohol povedať jej meno, Katarzyna Racje, ona sama by dotyčného len spražila nemenným pohľadom a išla ďalej. Po väčšinu svojho života je Katarzyna zadumaná, dalo by sa povedať, že smutná. Vnútri, navonok sa usmieva, no radosť a šťastie jej nikdy neprejde až do očí, preto aj keď sa snaží vyzerať šťastne, smiať sa a byť veselou, vždy ju všetci prekuknú. Možno je to práve jej profesiou, a možno tým, čo prežila, ťažko povedať. Napriek tomu sa k ľuďom správa veľmi milo, na to, že je démonom. Ľudí netýra, ani ich nezabíja, hoci častokrát im ubližuje, ako lekárka, keď sa tvári byť jedným z nich, je veľmi milá a pacienti ju majú radi. V súkromí je k nim milá tiež, mala zopár priateľov, no nie je s ňou veľká zábava, keďže nie je ani veľmi urozprávaná. Tí čo ju poznajú si na to zvykli a berú ju aká je. Jazyk sa jej však trošku rozviaže keď jej dáte chutné jedlo, o jedle by dokázala rozprávať celé hodiny, celé dni a snáď nikdy neskončiť. Je však mizerná kuchárka a tak žije prevažne z fast foodov.
Narodila sa v prístavnom meste Gdańsk na severe Poľska v roku 1905. Bolo to predtým ako sa začala prvá svetová vojna. Mala ešte ďalších troch súrodencov. Rodičia zomreli počas prvej svetovej spolu so sestrou. Jeden brat zomrel v boji, z druhého sa stal mrzák. Ako tínedžerka sa s mladším bratom predierala ako vedela a napokon sa im podarilo nájsť si aspoň aké-také miesto na žitie v Čechách, hoci cesta tam nebola vôbec jednoduchá. Tam stretla muža, ktorý jej hodil perly so slovami "Hodiť ich tebe je rovnaké ako ich hodiť sviniam". Potom ako vypukla druhá svetová, jej brata vzali do armády, vraj má brániť vlasť, ktorá nebola jeho vlasťou. To však nikoho netrápilo a ona nechcela prísť o jediného a posledného člena rodiny, ktorý jej zostal, o svojho malého bračeka. Vtedy, tesne predtým ako ju odviedli do Oswiecimu stretla toho istého muža, čo jej kedysi hodil perly. Bol to démon, démon ktorému sľúbila svoju dušu ak zachráni jej malého bračeka. Zachránil, ako sa neskôr dozvedela. Spravil z jej brata doživotného mrzáka, ktorého napokon tiež poslali do koncentračného tábora, do toho istého v ktorom bola predtým aj ona. Ona bola medzi prvými obyvateľmi tohto tábora, čo nebola žiadna výhra. Hlad, smäd, bolesti a mnoho ďalšieho, to všetko čo zažila dovtedy bolo oproti tomuto miestu nič. Vo veku 35 rokov bola poslaná na smrť, do plynovej komory a následne vhodená do spoločného hrobu. Najprv bola rádovou démonkou, neskôr, keď sa dala na štúdium medicíny a zistila svoje schopnosti, postúpila o krôčik vyššie. Študovala medicínu vo francúzsku a v anglicku. Potom ako zomrela a napokon obživla odišla z Poľska a nikdy sa nevrátila ani tam, ani do krajín strednej Európy. V roku 1973 sa jej podarilo dostať sa do Ameriky.