Stephen sa narodil v kalifornskom Fort Rockporte v roku 1983, ale povedať, že mal ľahký život, by bola jedna veľká lož či naivná predstava. Detstvo mal totiž bezútešné a hľadal z neho rôzne únikové cesty, mnohokrát zlé a za to mohol jedine jeho otec. Žili v malom, zapratanom byte vo štvrti, kde sa nachádzali len takéto ubytovne. Žili tam stovky ľudí nasáčkovaných tesne na seba, a preto niet divu, že život tam bol nebezpečný, plný smrti a krádeží, drog a alkoholu, chudoby a mnohých iných zlých vecí. Polícia a ani starostovské kreslo tu nič neznamenali. Stephen svoju matku nikdy nepoznal – otec tvrdil, že odišla, keď bol malý, a nechala mu ho na krku, čo mu vždy dával patrične najavo. Ak svojho syna vôbec miloval, tak sa ten cit musel skrývať hlboko v podvedomí, pretože sa mu dostávalo iba urážok, nadávok, bitiek a kriku, zhadzovania sebavedomia a počúvania o tom, aký je zbytočný. Iba žrút peňazí, ktoré mohli byť využité užitočnejšie, čo v jeho prípade znamenalo viac alkoholu. A Stephen? Toho to deprimovalo, a tak prepadol najprv alkoholu, neskôr prešiel na ťažké drogy a po tom, čo sa stal závislým a predávkoval sa, skončil na hranici smrti. Jeho otec mal nad hlavou okrem nezamestnanosti a absolútnej neschopnosti postarať sa nielen o seba, ale aj o syna, jeho nemocničné výdavky z hospitalizácie, liekov a odvykačky, po ktorej Stephenovi zostala nadosmrti nosocomefóbia. Vtedy mal šestnásť a nikdy by sa nedožil ďalšieho dňa, keby v tom feťáckom bordeli nebola aj jedna poctivá žena. Mala 18 a hoci bola totálne na mól, dokázala zavolať záchranku a napriek jeho záchvatu ho dostať von. Stephen ju po prepustení z nemocnice navštívil a netrvalo dlho, kým sa do seba zamilovali...alebo si to aspoň myslel, pretože hoci už bol takmer dospelý, pod tlakom homofóbneho a diskriminačného okolia sa bál stotožniť s tým, že by mohol byť gay. No bola to pravda. Už na základnej škole vždy pokukoval po spolužiakoch a medzi chalanmi z ulice, starších i mladších, si vyberal platonické lásky, na ktorých sa nikdy nemohol vynadívať. V jeho 17 rokoch na tom Marshallovci boli veľmi zle, až hrozilo, že stratia strechu nad hlavou, a tak sa Stephen rozhodol konať. Odišiel zo školy, ktorá mu nenosila budúcnosť, a prihlásil sa na internátnu vojenskú školu, popri čom si našiel aj prácu, aby otec nestratil byt. Za tie roky mu od túžby po drogách (ktorej sa však nikdy celkom nezbavil) pomohli hlavne posilňovanie a šport, vďaka čomu bol silný a pripravený na všetko, zatiaľ čo zúfalstvo ho poháňalo vpred – rovnako aj túžba dokázať otcovi, že na niečo dobrý je. Keď o štyri roky neskôr skončil – to bol rok 2004 a mal 21 rokov - a vrátil sa domov, prihlásil sa na vojenčinu, žiaľ, nevyšlo mu to a skončil ako policajt. Nebolo to, čo očakával, ale mal dobrý plat a napriek tomu, ako otca neznášal, vždy mu nejaké peniaze poslal. Čo s nimi však urobil už bola len jeho vec. Pracoval ako policajt asi len tri a pol roka, keď raz zastavil auto idúce nad rýchlostný limit. Dáma v ňom, Ioana Furnadjiev, mala trochu vypité, a tak jej dal pokutu a odviezol ju domov, ktorý dobre poznal, keď tam už asi tri roky býval. Nikdy to tak neplánoval, ibaže v jeho veku už bol starým mládencom, musel dať svojim kolegom najavo, že s ním nič nie je, keď s nimi nechodí do špinavých striptíz barov a nemá žiadne dievča, a tak sa oženil so ženou, ktorá mu zachránila život. Ich vzťah bol čisto praktický – ona mu dávala jedlo a strechu nad hlavou, on zase živil domácnosť i ju a vždy, keď sa naskytla možnosť, sa spolu sexuálne uspokojovali, teda aspoň on ju, pretože ak náhodou sa z nej nestal chlap, sotva mohol dosiahnuť príjemné vyvrcholenie. Jediné, čo v takomto spolunažívaní škrípalo, bol jej mierny alkoholizmus. Odmietala chodiť na stretnutia anonymných alkoholikov, do ktorých ju Stephen tlačil, a to z času na čas vyvolávalo napätie, ktoré po dlhšom čase prepuklo v hádku a následnú tichú domácnosť, dokým sa zase neuzmierili. A takto to šlo stále dookola. V roku 2008 však v jeho živote nastala radikálna zmena. Vtedy sa zúčastnil jedného protidrogového zásahu v srdci gangu Tiburones („Žraloky“), no všetko sa príšerne pokazilo. Gang mal väčšiu palebnú silu než očakávali a prinútili ich ustúpiť hlbšie do obytného bloku, čo však bola obrovská chyba, pretože zozadu na nich zaútočili ďalší a spacifikovali ich. Prebudil sa v opustenom sklade, kde si Tiburones zriadili laboratórium na vyvíjanie nových drog a pokusnými králikmi boli práve členovia protidrogovej zásahovej jednotky vrátane Stephena. Zomierali jeden po druhom, až zostal len Bernard Hotway a on. Chceli mu vpichnúť tú drogu, ale tesne predtým, ako sa im to podarilo, vtrhla do laboratória policajná jednotka. Všetkých zabili a posledných dvoch preživších členov zásahovky oslobodili a poslali domov. Kapitán mu okamžite udelil dovolenku, o ktorú nestál, aby sa spamätal z traumy a šoku, ktoré utrpel, ale Stephen mal len jeden cieľ – pomstiť sa tým, ktorý zabili jeho priateľov. Počas mesačného voľna pracoval na vlastnú päsť, hľadal hniezdo Tiburones, aby ho spálil do tla a raz, takmer náhodou sa mu to podarilo. Zaslepený hnevom si zobral len služobnú zbraň, a preto ho krátko po infiltrovaní ľahko premohol jeden dealer – na feťáka mal snáď ešte lepší výcvik ako polovojak a člen zásahovky Stephen Marshall. Zvyšok dňa si nepamätá, vie len, že sa o rok neskôr prebral z kómy. Fakt, že skoro prišiel o život, mu otvoril oči. Odsťahoval sa s Ioanou do Shadow Hills a spretrhal všetky zväzky a spojenia s otcom okrem pravidelnej peňažnej podpory. Rok nato urobil ďalší krok – požiadal Ioanu o ruku. O päť mesiacov (2011) sa vzali. Neuvedomil si však, že ako gay nemôže nikdy byť skutočne dobrým manželom, a tak sa za tých šesť rokov jeho vťah s Ioanou dosť zmenil, už viac nepôsobili ako mladý zamilovaný pár, ale ako dvojica, medzi ktorou vládne jasné napätie, koniec koncov, hádali sa skoro pravidelne a určite za to mohol aj Stephenov mizerný výkon v posteli.